30 Polcas Y Guaranias
Es esta tu canto, mujer de mi tierra
la reina descalza de un Reino de Sol
es este tu canto, mujer paraguaya
modesto homenaje de mi corazón.
Paraguaya linda
De ojos de azabache
Negros como noche
De pena y dolor
De tus labios rojos
Dame la sedante
Caricia triunfante
De un beso de amor
Eres de mi tierra, el gentil orgullo
Que canta y que ríe en días de paz
Y cual la pantera denuestra floresta
Luchando en la guerra junto al hombre estás.
Paraguaya linda
Cuerpo de palmera
Tu gracia hechicera
Es dulce prisión.
Donde mis pasiones
Se quedan cautivas
Por siempre prendidas
A tu corazón.
NDE RATYPYKUA
Epukavymína mitãkuña, che mborayhujára,
tahecha jey nde juru mboypýri nde ratypykua,
nde rova yképe ikuãme oikutu vaekue Ñandejára
ha ipyko’ẽmíva opyta opupu mborayhu ykua.
Ka'arupytũjasy tomimbi nde rova mbytére
ha tory rupápe toñoañuãñane mborayhu,
tuka’ẽra’ãvo oñondivete tojeity ojoapére
tojahu hikuái nde ratypykuápe upe ka'aru.
Epukavymína mitãkuña, che py'a ra’ãva,
hoy'umisete ko ipepo paráva upe ñahatĩ,
nde ratypykuápe guare ymínte oipy'a jukáva,
ha ipepo akãmínte omoakỹsete mokõi panambi.
Nde rova yképe ikuãme oikutu vaekue Ñandejára
ha ipyko’ẽmíva opyta opupumborayhu ykua,
epukavymína mitãkuña che mborayhu jára
taropurahéi nde juru mboypýri nde ratypykua.
Félix Fernández
TUS HOYUELOS
Sonríe, te pido, graciosa muchacha, dueña de mi amor,
que vea otra vez allende tu boca los dulces hoyuelos;
en ambas mejillas vino a hincar su dedo, Dios Nuestro Señor,
y en el hueco tenue quedaron manando veneros de amor.
Que al atardecer la luna relumbre en medio de turostro,
y en lecho de gozos se busquen, se abracen tu querer y el mío
a las escondidas, jugando vivaces, se tienten y rueden
y se bañen juntos en tus dos hoyuelos al poniente aquel.
Sonríe, te pido, graciosa, muchacha, que me aturde el pecho;
sedientas te buscan con alas polícromas las raudas libélulas,
pues de tus hoyuelos borbotea un agua que las desatina,
y dos mariposas mojar sólo quieren suscodos alados.
Aquí en tus mejillas vino a hincar su dedo Dios Nuestro Señor,
y en el hueco leve quedaron bullendo fuentes de cariño;
sonríe, te ruego, graciosa muchacha, dueña de mi amor,
que quiero cantar esos tus hoyuelos allende tu boca.
Félix Fernández
ROHECHA JEYVO
Rohechajey che mborayhumi arete riréma
ha ña ñuguaitĩvo pe che korasõ hatã operere
ñe’ẽ nda topái upéro vy’agui ha’e va’erãndéve
roipo jopymívo nde pukavýpe che añua
Akói ne porã ne marangatu jepivero guáicha
nde resa jajáire kueheve guaré opáma pochy
angata vai che rete jopýva ymaite guivéma
rohecha jeývo ogüe che hegui che kambá juky
Ma’erã anegata ndaikatu mo’ái
la cheresaráivo che nde hegui
ko che anga ku’águi ndo je’o mo’ái
nde ma’e rory
ña ñopẽ jeýna ymave guaréicha
ñande mborayhu
mokõive ojuehe
maymáva vy’a jahasáva’ekue
taipyahú jey.
Letra y Música: Demetrio Ortiz
NDE RESA KURAHY’ÂME
Sapy’ántepa ikatúne kuarahy pytu akúgui
nde resa kuarahy’âme aguahê apytu’umi
ndijavyinteva ku chéve ysatî opupúva hína
amambái roky apytépe nde resakuéra mimi.
Pyharépa rehecháva ñasaindy pereperépe
jasymi oike ha osêva araípe oñemo’â
ha ndave ku upeichaitéva rejere ha rejerévo
omimbi ha iñypytûva nde resa kuarahy’â.
Ajuhu mba’e iporâva che py’a guive ahayhúva
yvypórape omoîva jeguakáramo Tupâ
ysyry rendaguemícha hovyû ha ipyko’êva
vevuimínte ahêtûséva nde resa kuarahy’â.
Reikuaáma arohorýva reikuaáma mamoitépa
sapy’a amanoha ára ikatúne che ñotỹ
che rejántekena Mirna nde resa kuarahy’âme
tosyry jepi anda che ári tapia nde resay.
Letra: TEODORO S. MONGELÓS
APYTÁVO CHE AÑOMI
Upe ára che reja resë rehomombyry
pytambaupe kuarahy naiporãvéi pyhare
opa umí guyra ñe´ë nahyakuãvéi yvoty
oime poku nembyasy avei che javeve
Che apytü´üme akói oikóva upe ka´aru
ha py´yïnteva ipyahu che mandu´árö hese
ku ñase ramo guare jaguata mbegue katu
upe tape kurusu jahupytyha peve
Moköivéva japyta upéro sapy´ámi
ha umi nde resa mimbi ipaha che resape
che añuãvo ipahaite ére chéve mbeguemi
aju yeýne voi ha ne´ïra...
Regístrate para leer el documento completo.