Biologia
Kuña Paraguai.
Peteî jey Tupi
iko'ê ovy'aite
he'íma ojapotaha
isymi joguahaite.
Yvoty mayma ombuaty
urende'y apytére,
eirete ka'aguy
ha mokõi mbyja ko'ê.
Ha vokóikena Tupã
oñemoî omba'apo;
urunde'y ikanguerã
ha yvoty pe omboho'o.
Eirete ka'aguy
oityamíma huguyrã
ha pyhare pehengue
oñopê hi'avarã.
Ojapóvo hovami
mbyjako'êmeombohesa,
ha ityvyta karapami
jasy ra'ýgui oipe'a.
Ipire tîre ojapichy
ko'êju pytanguymi
ha ogueru amambái roky
hope'a ysapyrãmi.
He'ima ichupe Tupã
ta'angami porãinte,
kuñatai epu'ã ,
che symi joguahaite.
Ne raperãko ipuku,
he'íma chupe avei
eraha ko che pytû
tereikove katu'i.
Che symígui eraha
marangatu joheipyre,
ha ereko ne ñe'êrã
korochíre purahéi.
Ha yvyári tereho
kunu'û rerakuarã,
mayma poranguereko
nderehe ta'ijatypa.
Kuñataî porãinte
upéguinte ojehecha,
omimbi ha ohesape
ndaipóri ha'eichagua.
Ha'e nipo che syrã!
ha avei che reindy.
Che mborayhu rerekua,
ha'etéva Tupasÿ.
Ichupe añetupanói,
héra tarosapukái,
ndare'íri oñehenói
chupe, Kuña paraguái!
Re'a ha retyryry
ha nememby rayhupágui
hetaitepa tesay
remokãore rovágui.
Ndére ha'e kuñami
ñane retã ipytuhê.
Ndére ha'énte avei
ko Paraguái oikove!
Ndénte oreñembyasýpe
reikóva oremoirû;
ha vy'apave ndeypýpe
añoiténte jajuhu.
Nahi'ãreíma vaerã
oúvo ko'ê pyahu.
Toguerúvo ndeve guarã
vy'apave, mborayhu.
Ndaipóri ko ndeichagua
kuñami marangatu!
Yvága ndaje Tupã
ndéve guarã oñongatu.
1 DE MARZO DIA DE LOSHEROES.
Acosta Ñu.
Allá en mi tierra bordeando el monte
se extiende el campo de Acosta Ñu
llano florido que en su silencio
recuerda aquella guerra guasu.
II
Cruzan sus valles viejas trincheras
llenas de gloria tradicional
como el setenta se alzan las sombras
de aquellos bravos del Paraguay.
III
Yo quisiera cantarte tu heroico pasado
la gran epopeya de un pueblo viril
pedacito detierra color de esperanza
reliquia de gloria y honor guaraní
Jukyry va surcando tu valle dormido
cual mudo testigo de tu kurusu
y en cien luchas tenaces la cruel resistencia
pusieron los héroes de tu Acosta Ñu.
IV
Pechos de acero y corazones
escalónaron py’a guasu
y hasta los niños su sangre joven
dieron en aras de Acosta Ñu.
V
Niños y ancianos todos cayeron
al juramento de antes morirsolo una cosa quedó en su puesto
la raza heroica del guaraní.
14 DE ABRIL DÍA DE LAS AMÉRICA.
Anike peicovai.
Tata’ycha oñotĩre ropurajhéita yoyvy,
ore pope mbaracá romuasaita kyrey’y.
Néike cuñatai cuera, ha maymáva cuimba’é
Yavy’a oñondivé cuera oguájhẽpeve co’ẽ.
Vavy’a poránteke anike peicovaí
ya’evémante yaico yayapo cu sarambí.
Ñaimo’ã catu yagua jha mbaracayá yaicó,yavy’amítaro gua, sarambíma yayapó.
Ñande ñe’ẽ eiretépe rombojoyvy purajhei,
mbaracapú toryetépe ro’ema oré mbiayjhú
mbyyaco’ẽ omimbima co’ẽyu oisambyjhy,
güyracuera isarakíma opu’avo cuarajhy.
30 DE ABRIL DIA DEL MAESTRO.
Che mbo´eharépe.
I
Tamoapesâ che ñe’ê mayma yvoty rekovia
Ha ipype toroañuâ ko che py’a renyhê
Hetámi nde chembo’e chemitâ’ípe yma
Ha heta mba’e porâ aikuaa nderehe ae.
II
Upéinte chekaria’y ko’ýte chemandu’a
Etémi cheakâhatâ ha heta roipy’apy
Sapy’ánte ndepochy pe che nambi reipoka
Ha néipamirô ĝuarâ vokóikema rembyasy.
III
Hetáko nderehe ae oiko ichugui karia’y
Ha mañeîpa itavy osêporâjoaite
Ajépa oiméne nde ave revy´a ndejuruvy
Rehecháramo ipoty, omimbi nde rapekue.
IV
Kokueheve rohecharehasa mombyrymi
Akói ne kuñataî ava piko toimo’â
Ha chékatu chetuja, osêosêma che atî
Ha che rova anga icha’î mbykýma che raperâ.
1 DE MAYO DÍA DEL TRABAJADOR.
kuña Guápa
Gallokuéra osapukái ko’ẽtĩ oñemboja
epu’ã eñakãkãrãi kuña guápa tahecha
toku’ékena tumby tojuasáke tetyma
typycha tojeroky taiñesperánsa kosina.
Ka’ay tahetyma, tahyjúi ha...
Regístrate para leer el documento completo.