Himno En Mixteco
1
N ACIONAL
Mixteco del municipio de Tezoatlán
Narrador: Gerardo Ojeda Morales
E L H IMNO
Primera edición (versión electrónica)
Publicado por el Instituto Lingüístico de Verano, A.C. Apartado postal 22067 14000 Tlalpan, D.F., México D.F. Tel: 5-573-2024 2006
2
Nacional Mexicano en el mixteco del municipio de estrofas del Himno Nacional en los dos idiomasya mencionados.
Este libro contiene una breve historia del Himno
Introducción
Tezoatlán, y en español. También tiene el coro y dos
fue tomada de dos libros: "México y sus símbolos", por Carmen G. Basurto, publicado por Editorial Avante, S.A., México D.F., páginas 87 y 88, 90 al 95 y también "Hombres ilustres de México y lugares donde reposan Editora y Distribuidora, S.A., México,1972, páginas 108 y 109. sus restos", por Antonio Barbosa Heldt, publicado por
La información de la historia del Himno Nacional
Asesores lingüísticos: Juan Williams H. Judith Ferguson de Williams © 2006 por el Instituto Lingüístico de Verano, A.C. Derechos reservados conforme a la ley. Esta obra puede reproducirse para fines no lucrativoshttp://www.sil.org/mexico/mixteca/tezoatlan/L068-HimnoNacionalmxb.htm
Primera edición
2006
(versión electrónica)
El Himno Nacional Mixteco del municipio de Tezoatlán (mxb) y español
3
naní himno nacional ñoo Ñâkôßóyó
Dißa nî kuu, dá nî kâvâßa yaa
Ñâkôßóyó xíßín nâ tûkú, nâ ñoo España. Kúú nî kândeé vá ná, dá nî kâsáßá ná dándáki na mií ná.
Tein kuiâ 1821, dá nî ndißi nî nâá nâ ñoo
Ñâkôßóyó ndúkú ná iin yaa káßân saßâ ñoonâ, xíßín iin sello ñâ kakuu escudo, xíßín bandera ini nâ ñoo Ñâkôßóyó ñâ dándáki na mií ná.
4
Ta tein kuiâ yóßo taßani nî kâsáßá nâ ñoo
táßân ñâ kakuu himno nacional ñoo Ñâkôßóyó, nâ. Ta ñâ yóßo ná kakuu iin ñâßa, dá ná ndusaâ
choon ndúkú rá yoo kavâßa yaa ñâ kakuu himno nacional, táßân ñâ kaßân saßâ ñoo yô. Sâßá ñôó nî xîßo tâa néße choon káßano naní Santa
Tá nî yâßa okô uxî kuiâ,dá nî kâsáßá tâa néße
Anna choon nôó tâa kéchóon noô rá ñâ ná ndukú rá iin yaa ñâ miíân ndaâ kuití ná kaßân saßâ ñoo Ñâkôßóyó, ta ná kakian iin himno nacional.
yóßo ná kakuu iin himno nacional ndidaá táßân
Ta mií tâa néße choon náßano kúú râ kónî ñâ yaa
tiempo. Ta nî nâtaßan ini râ ñâ nditútí rá tâa ndáyâßi, vâßa xíßín ñâ yâßi nôó iin tâa nî kândeé xíßín yaa ñâ kakuu himno nacional.tâa tîßa taa ñâßa luu kuaßân. Ta nî kaa râ ñâ kîßo ra ñâ
5
1853. Ta tâa naní M. Lerdo de Tejada kúú râ nî
Ta nî ndîtútí rá kuû úxî uû noviembre, tein kuiâ
ndîtútí ñaá. Ta tein tâa tîßa taa ñâ luu kuaßân nákaâ nî sâ kuu iin tâa tîßa taa ñâ luu kuaßân naní poema.
iin tâa naní Francisco González Bocanegra. Tâa yóßo
kúú iin ñoo naní San Luis Potosí. Ta tatá râ nî sâ
Nî kaki rakuû ónî yoô eneró tein kuiâ 1824 nôó
Francisco González Bocanegra
naní José María González Yáñez, ta naná râ nî sâ kátoó râ kakuu ra tâa ndáyâßi, sâßá ñôó nî kee ra
naní Francisca Bocanegra Villalpando. Ta sâßá ñâ kuaßân râ ñoo Ñâkôßóyó. Ta kuâßá ndavâßo choon nî sâ neße ra tá nî saâ râ ñoo Ñâkôßóyó. Nî sâ kuu ra kuu ra poeta. tâa ndáyâßi, ta tîßa ra kee ra ñâßa ndáyâßi, chî nî sâ
6Elisa nî saki ndaßí noô rá ñâ ná taó rá yaa
Amigo râ xíßín ñáßâ kakuu ñadißí râ naní
kakuu himno nacional. Nî kândeé ñáßâ naní Elisa ñoó ñâ kavâßa ra yaa ñoó, chî nî sadi nißini ñaá ini veße miíán. Ta nî kachiân xíßín rá ñâ ô kónó taßan vaán keta ra torá ná ô kávâßa ra yaa kakuu himno, kaáân xíßín rá. Dá nî nâkani ini râ ñâ taó rá ñâ nî kee ñá
naní Elisa ñoó. Dá ví nî kâsáßá kánkueitôßon yaa kavâßa ra. Ta tátôßon iin ñoßó kéî itâ kúú
ini áníô rá tátôßon kîßo káßán rá kaßân ñâ kakuu tôßon kánkuei ini áníô rá. Ta ñâ yóßo chírndaa râ tein yaa kávâßa ra. Ta ndíßi ini râ kávâßa ra ñâ. Tîxi tôßon komî orá vá nî taa ra tôßon yaa ñoó. Ta kíán uxî estrofa.
ñâ keta ra ini veße nôó ndadí nißini ra, ñâ kana kíî rá, chî sâ nî kâvâßa va ra yaa ñâ kakuu himno nacional.
Tátôßon kâ...
Regístrate para leer el documento completo.