Jorge isaacs maría

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA
FILOZOFICKÁ FAKULTA
KATEDRA ROMANISTIKY

Jorge Isaacs - María

Obsah:
1. Životopis autora.................................................................................................3 1.1 Tvorba....................................................................................................4 2. Miesto románu María v hispánskejliteratúre....................................................5 3. Autobiografické prvky v diele María................................................................6 4. Jazyk a štýl........................................................................................................7 5. Čas a priestor.....................................................................................................8 6.Efraín.................................................................................................................9 7. María................................................................................................................11

1. Životopis autora
Kolumbijský spisovateľ Jorge Isaacs sa narodil v Cali, v roku 1837 a zomrel v roku 1895 v Ibalgué. Študoval na základnej školev Cali a v Popayán a svoje štúdium dokončil v hlavnom meste republiky medzi rokmi 1848 a 1852. Do Cali sa vrátil bez ukončenia bakalárskeho štúdia čo bolo zapríčinené zlou rodinnou finančnou situáciou. Tak musel na svoj sen, študovať medicínu v Anglicku, zabudnúť. Zúčastnil sa kampane v meste Cauca proti diktatúre generála José Maríu Mela. Dva roky potom uzavrel manželstvo s Felisou González Umaňa.V roku 1860 sa zúčastnil boja za obranu konzervatívnej vlády Mariana Ospinu Rodriguéza proti generálovi Tomásovi Ciprianovi de Mosquera. O rok neskôr bol menovaný dozorcom prác, ktoré sa realizovali na výstavbe cesty z Cali do Buenaventury. Počas roka prác na tábore vo Víbore, v odlišnej klíme ako je tá v nezdravých pralesoch Daguy, využíval prestávky a nočné hodiny na písanie svojho vrcholného dielazvaného María. Tam ochorel na maláriu, ktorá spôsobila jeho predčasnú smrť. Vzdal sa svojej funkcie a vrátil sa do Cali dokončiť vydanie knihy. Svojej lásky k medicíne, anatómii a botanike sa však musel vzdať, kvôli smrti svojho otca, ktorá zapríčinila, že všetky dlhy padli na jeho hlavu. Bol nútený zachraňovať krachujúce haciendy a obchody. Nezvládol však splatiť všetky dlhy a tak ichprepísal svojmu bratovi Alcidovi. Po návrate do Bogoty sa stal obchodníkom v sklade, v ktorom sa predávali látky, náradie a dovozový kryštál. Ako člen skupiny „El mosaico“, z iniciatívy svojho priateľa José Maríu Vergaru y Vergaru publikoval svoju prvú knihu „Poesías“ (1864). Bol konzervatívec a v roku 1869 prešiel k radikálom, čo spôsobilo pobúrenie a nevraživosť v kruhoch jeho pôvodných straníkovdo konca života. Bol menovaný za sekretára causkej vlády (Secretario de Gobierno del Cauca) a zároveň v roku 1870, sekretárom ministerstva financií (Secretario de Hacienda). V rokoch 1871- 1872 sa predstavil Spojeným Štátom Kolumbijským ako hlavný konzul v Čile. V roku 1873 sa vrátil späť do Kolumbie a začal sa venovať rozvoju školstva v Cali. Venoval sa hlavne otázke kvality výučby zovšetkých jej stránok, ako napríklad pripravenosti a kvalifikácie učiteľov ale aj dotácii výchovných centier. Povýšil vzdelanosť žien, usiloval o vytvorenie večerných a poľnohospodárskych škôl a remesiel. V januári 1880 sa vyhlásil za občianskeho a vojenského vodcu Antioquie ale keďže nenašiel podporu v hlavnej vláde ani vo svojej strane, musel z postu odstúpiť. Pre ten istý motív bol vyhodenýz Cámary. Po tomto fiasku a pokuse usporiadať antioqeňskú revolúciu sa usadil so svojou rodinou v Ibalgué a opustil politickú scénu. Jeho prieskumnícky život sa začal, keď ho Rafael Núňez menoval sekretárom vedeckej komisie (Comisión Científica) v roku 1881. Svoju prvú cestu uskutočnil zo Santafé de Bogotá až do štátu Magdalena, preskúmal celý západný región, púšte Aracataky, kde objavil...