MORANGU FABULAS
(Original de Tomás de Iriarte, español)
Peteĩ kererua oñaní hatãiterei javoráire; oveve'íntema voi, omuñágui ichupe mbohapy jagua. Oguahẽ upeichahágui ambue hapicha kererua rendápe oguerekóva ikañỹha peteĩ jai guasu guýpe.
- Mba'éiko ojehu ndéve? Mba'éreiko hatãiterei reñani rejuúvo? he'i chupe hapicha.
- Cherejánte taikeraẽ ne kañyháme ha upéi tamombe'undéve.
- Eike aipórõ. Ndepytupa potáma niko nde rejúvo. Mba'éiko ko ojehúva ndéve? -oporandu jey ichupe hapicha.
- Hatãiterei chemuña mbohapy jagua ñarõ pytã tuichaitereíva ha cherupytýta katuete hikuái.
- Jahechami -he'i ambue ha oñemyakãsẽ omaña haguã.
Ohechávo mbohapyve jaguápe, ojeporeka kyre'ỹva hapicha rapykuerére, he'i chupe:
- Añete eréra'e,aguĩetéma oĩ águi hikuái. Mbohapývoi ha tuichaicháva, ha katu napytãi umi jagua; sa'yju niko.
- Mba'éicha sa'yjúta piko. Pytã ningo, he'i jey ichupe kane'õ reve ambue.
- Napytãi ha'éngo ndéve. Sa'yjúnte.
- Nahániri, pytãvoínte. Che ahecha porãva'ekue.
Upéicha oĩ hikuái oñombohovái upépe okañyrãngue umi jaguágui. Oimo'ã'ỹre, peteĩ tesapirĩme, oguahẽmbaiteichupekuéra mbohapyve jagua ha ijajúraguivoi oipyhy hikuái mokõivépe. Oityvyro peteĩ mokõirõ guarã, ojukámane katu ra'e hikuái chupekuéra.
Péva he'ise hína ndajaikóiva'erãha jajesareko térã ñañomongeta vyroreíre, jaguerekõramo ñane renonderãme tembiaporã ikatu'ỹva ñambotapykue.
LOS DOS CONEJOS
(Tomás de Iriarte)
Un conejo corría, casi volando, por unos matorrales, huyendo de unaferoz jauría. De pronto llegó hasta la madriguera de otro conejo y éste le dice al fugitivo:
- ¿Qué te sucede, amigo? ¿Por qué corres tanto?
- Déjame primero entrar a tu casa y luego te cuento.
- Entra. Estás casi sin aliento. ¿Qué es lo que te sucede? insistió el curioso.
- Me están persiguiendo tres perros colorados muy grandes y están por alcanzarme.
El de la madriguera se asomó un poco más y vio los tres perros que olfateaban desesperadamente por los alrededores, y le dijo al fugitivo:
- Tienes razón. Ya están muy cerca de aquí. Son tres enormes perros, pero no son colorados. Son barcinos.
- ¿Son barcinos, dices? Te digo que son colorados, replicó el fugitivo.
El otro insistió que no son colorados y así se trenzaronen una estúpida discusión.
- ¡Que son colorados!
- ¡Que son barcinos!
Estando ambos así trenzados en la discusión, llegaron los perros, sorprendiéndoles indefensos y dieron muerte a los dos.
MORALEJA: No hay que perder el tiempo en cosas sin importancia si tenemos otras cosas que no se pueden descuidar.
TAPITI HA JU'IKUÉRA
(Original de Esopo)
Oiko peteĩtapiti no'õ ka'aguýpe oñomongeta haguã hikuái hekovekuéra rehe. Oñembyatyjoa hikuái ndaipo'áire ko yvy apére. Hetaiterei oĩ ambue mymba ka'aguy okarúva hesekuéra. Heta oĩ, leõ, jaguarete, guyra guasu jepeve,oikóva oñemohembi'u hesekuéra.
He'i hikuái: Marãtepa ãicharõ jaikovese, kyhyje ha ñemondýipe tapiaite, jaguereko'ỹre peteĩ árante jepe tory ha pytu'urã. Nanendive, ja'e porãsérõ guarã,ndaipóri py'aguapy araka'eve. Ha péicha jaikoverãngue, iporãve ñamanomba.
Oñemoĩ hikuái peteĩ ñe'ẽme ha ojoguerahapa peteĩ yvykua guasu rembe'ýpe. Haimete henyhẽ y ky'águi pe yvykua ha heta ju'i oiko upépe. Upe árape, ojope kuarahy porã ha umi ju'ikuéra osẽjoa ojepe'e pe yvykua rembe ári.
Ohechávo ju'ikuéra umi tapitípe, oñanijoáva itavyraívaicha, oñemondýi hikuái ha,itavyraívaicha avei, ojepoipa hikuái oakão pe y ky'ápe. Upépe, peteĩa umi tapiti apytégui osẽ he'i hapichakuérape:
- Peha'arõmína che irũnguéra. Marãtepa ñaguerombyasýta ñande ko ñande rekove, oĩhápe tekove ipo'a'ỹetevéva ñande hegui. Jahecháma niko mba'éichapa ã ju'i ojepoipa bikuái pe y ky'ápe ojejuka haguã, ñande jajapose haguéicha. Oĩ ningora'e heta oiko asyvéva ñande hegui ko yvy apére, he'i...
Regístrate para leer el documento completo.