Politická geografia španielska

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA

FILOZOFICKÁ FAKULTA

KATEDRA POLITOLÓGIE A EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ

Zuzana Rákociová

POLITICKÁ GEOGRAFIA ŠPANIELSKA

NITRA 2008

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA

FILOZOFICKÁ FAKULTA

KATEDRA POLITOLÓGIE A EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ

Seminárna práca z odboru: POLITICKÁ GEOGRAFIA I.

POLITICKÁ GEOGRAFIA ŠPANIELSKA

Konzultant: PaedDr. Helena BujnováAutor: Zuzana Rákociová

NITRA 2008

ABSTRAKT

Španielsko je krajina, ktorá si svojim zemepisným postavením a morfológiou zabezpečila bohatstvo histórie, minulosti, kultúry a dnešného spolunažívania niekoľkých národov, národností a vierovyznaní. Aby sme mohli lepšie pochopiť aktuálne politické a geografické usporiadanie tejto krajiny, je potrebné nahliadnuť do jej minulosti a pokúsiť sapreskúmať záujmy a ciele každej doby, ktoré zanechali na nej svoju stopu . Základy teritoriálneho usporiadania hľadáme v dobe Rimanov za čias Hispánie asi 200 r. p. n. l., prechádzajúc cez obdobie Vizigótov v 5. až 8. st. n. l., ktoré vystriedalo moslimské obdobie v 8. st. n. l . a vytvorenie prvých, no nestálych provincií. Kresťanské kráľovstvá , medzi 8. až 15. st. sa vyznačujú hlavneupevňovaním si svojich pozícií, teritórií, zásad a práv aby v r. 1515 mohlo prísť k zjednoteniu Španielska. Habsburgovci vládli na tomto území prevažne do konca 17. st., kedy sa Španielsko označovalo za pluralitné kráľovstvo s nástolením zásad o občianstve a vytvorením 9 provincií. Obdobie počas vlády Burbonovcov sa charakterizuje hlavne roztrieštením kráľovstiev a novým teritoriálnym usporiadaním doprovincií, ktoré boli na konci 18. st. zapísané do Menného zoznamu vo Floridablanca. Liberálna revolúcia 19. st. priniesla teritoriálne usporiadanie do provincií na základe rovnakých zákonov pre všetkých, ktoré však nemali na zreteli historickú podstatu. Rozdelenie sledovalo model z Floridablanca. Za dôležitý sa pokladá aj projekt z r. 1822, ktorý hovoril o zorganizovaní 52 provincií na základekritérií o právnickej rovnosti, jednote a efektivite. Plán však neprešiel. Najdôležitejším medzníkom pre usporiadanie Španielska bol projekt z r. 1833 vypracovaný v Liberálnom štáte za vlády Márie Cristiny, ktorý pevne stanovil 49 provincií, s hlavnými mestami, vládnymi zastupiteľstvami, zákonmi, daniami, voľbami a samosprávou. V takto zadefinovaných provinciách sa počas 19. st. objavili autonomistickétendencie, ktoré položili základ autonómie uzákonenej v ústave zo začiatku 20. st.. Takto sa dostaneme až k Ústave z r. 1978, ktorá uzákonila dnešných 17 autonómií so svojimi provinciami ako formy politického a územného zriadenia. Usporiadanie, ktoré zákonite poukazuje na regionálne rozdiely súčasnosti v španielskej spoločnosti, osídľovanie, ekonomiku, kultúru, vierovyznanie a tým aj vybudovaniekomunikačných sietí. Rôznorodosť a vyspelosť regiónov umožnila Španielsku vstúpiť medzi hlavných aktérov Európskej únie, no zároveň jej vyspelá legislatíva v autonómií rieši v súčasnej dobe problém boja za totálnu nezávislosť od štátu niektorých autonómnych oblastí (Baskicko).

PREDHOVOR

Španielsko je krajina Španielov, ktorí však v každom kúte regiónu determinujú svoj pôvod,históriu, kultúru, záujem a smerovanie autonómie, v ktorej žijú, pôsobia a pracujú. Každá oblasť je špecifická niečím iným, zaslúži si úroveň nezávislosti, samosprávy a jedinečnosti. To však môže konštatovať len ten, kto spoznal jadro Španielska, snažil sa pochopiť kultúru, naturel, smerovanie a v neposlednom rade aj politické orientovanie každej autonómie. Vidieť, cítiť, myslieť, spoznať a riadiť sasystémom, ktorý sa vytváral po stáročia na tomto jedinečnom území Pyrenejského polostrova a môcť tvrdiť, že tento systém, nastolený históriou, je pre španielsky národ jediným možným systémom pre optimálne fungovanie spoločnosti.
Táto práca je výsledkom osobného záujmu, štúdie a skúmania histórie a súčasnosti Španielskeho kráľovstva a taktiež snahou priblížiť čitateľovi jeden z fungujúcich...