Spanielsky Federativny Model

AKTUÁLNE TENDENCIE V REGIONÁLNEJ
POLITIKE ŠPANIELSKA

Predhovor
Dôvod, prečo som sa problematike regiónov v Španielsku venovala pramení z môjho záujmu o túto krajinu ako aj z dôvodu, že táto krajina je vhodným príkladom na analýzu a skúmanie vývoja moderného federatívneho modelu štátu s mnohými komplikovanými faktormi ako sú nacionalizmus, separatistické tendencie, nerovnosť vo váhejednotlivých oblastí, atď. Regionálna politika, pomer síl a váha jednotlivých regiónov voči centru sa od volieb k voľbám výrazne mení. Tento dynamický vývoj nie je badateľný len vo vnútroštátnej situácii, ale ovplyvňuje aj obraz Španielska v Európskej únii a vo svete.
Táto práca môže slúžiť ako zdroj aktuálnych informácií o vývoji v autonómnych spoločenstvách Španielska, ako aj o federatívnom modeli. Jev nej načrtnutých mnoho hľadísk, ktoré môžu byť predmetom hlbšieho rozpracovania a výskumu. Práca je prínosom najmä preto, že jej podstata vychádza z aktuálnych materiálov, ktoré nie sú dostupné na Slovensku a preto je využiteľná ako zdroj nových poznatkov o tejto krajne.

Obsah
Abstrakt 4
Predhovor 5
Zoznam tabuliek 7
Zoznam obrázkov 7
Úvod 8
1. Španielsky federatívny model 11
1.1.Popis španielskeho federatívneho modelu 11
1.2. História federalizácie 14
1.3. Ustanovenia týkajúce sa federatívneho modelu v ústave z roku 1978 17
1.4. Reforma ústavy 21
1.5. Vymedzenie kompetencií štátu a autonómnych spoločenstiev 24
2. Autonómne spoločenstvá. 27
2.1. Reformy štatútov autonómnych spoločenstiev 27
2.2. Katalánsko a Baskicko 32
2.2.1. Reforma štatútu Baskicka – Plán Ibarreche34
2.2.2. Reforma štatútu Autonómneho spoločenstva Katalánsko 40
2.3. Iné cesty reforiem štatútov autonómnych spoločenstiev 44
3. Decentralizácia a regionalizácia 57
3.1. Decentralizácia 57
3.2. Motívy decentralizácie 60
3.3. Španielsko v Európskej únii 61
3.4. Model centrum - periféria a Španielsky nacionalizmus 64
3.5. Regionalizácia 68
3.6. Tendencie v budúcnosti 69
Záver 72
Resumé74
Zoznam bibliografických odkazov 76

Zoznam tabuliek
Tabuľka 1 Rozdelenie kompetencií medzi štát a autonómne spoločenstvá (AS) v Španielsku. 26
Tabuľka 2 Štatúty autonómnych spoločenstiev Španielska, dátumy ich schválenia a ich reformy 31
Tabuľka 3 Výsledky referenda o reforme štatútu Katalánska. 42
Tabuľka 4 Výsledky referenda z 18. februára 2007 o štatúte Andalúzie. 45

Zoznamobrázkov
Obr. 1 Výsledky volieb do poslaneckej snemovne v % hlasov. 30
Obr. 2 Očakávané hlasovanie politických strán v poslaneckej snemovni o pláne Ibarretxe - január 2005. 38
Obr. 3 Provinčné usporiadanie Španielska: 59
Obr. 4 Preferencie občanov voči centralizovanému modelu štátu v Katalánsku, Baskicku, Galícii a Španielsku v rokoch 1974 - 2001. 67


Úvod
Koniec prvej dekády 21.storočia bude bez pochýb poznačený napätím medzi obhajcami zjednoteného Španielska okolo národného univerzalistického štátu a tými, ktorý vidia budúcnosť Španielska v jeho historickej rozmanitosti a kultúrnej pluralite.
Autonómne spoločenstvá majú dôležité postavenie v španielskom politickom systéme. Medzi nimi existujú rozdiely na mnohých úrovniach, ktoré boli argumentom pre vznik decentralizovanéhošpanielskeho štátu. Kultúrne a historické rozdiely boli počas stáročí dôvodom ich odlišného vývoja, čo sa odráža aj v súčasnom rozdielnom stupni autonómie, ktorú dosahuje každé z nich. So štátom sa spolupodieľajú na mnohých kompetenciách, ktoré vymedzila ústava z roku 1978. Tento vzťah štátu a samosprávnych oblastí je však veľmi komplikovaný a ich nezhody častokrát musí riešiť Ústavný súd.Federatívny model Španielska bol vytvorený dvojkoľajným prístupom k federalizácii, ktorý sa uplatnil pri tvorbe toho samosprávneho modelu, čo vysvetľuje očividnú asymetriu, ktorá je viditeľná v nerovnakom stupni samosprávy jednotlivých autonómnych spoločenstiev. Proces decentralizácie, ruka v ruke s narastajúcim procesom Eurpoeizácie od roku 1986, mal za následok transformáciu mocenských vzťahov...