Estudiante

Didaktika mareskej školy

Pohľad na školu ako inštitúciu: škole sa vyčíta, že neberie ohľad na potreby a individualitu žiaka, že ponúka teoretické poznatky, ktoré žiak nedokáže využiť v každodennom živote, vďaka čomu škola stráca pre žiaka osobný zmysel. Aj v rodinnom prostredí dieťa získava poznatky, rodinné prostredie ho pripravuje aj na život v spoločnosti- na čo si ako na svoje hlavné cielenárokuje aj škola. Existujú však špecifické podmienky a postupy, ktorými škola dokáže zabezpečiť rozvoj jedinca a pripraviť ho na život v spoločnosti vo vybraných oblastiach efektívnejším spôsobom.

Sociálna povaha osobnosti jedinca: človek je spoločenská bytosť. Rodí sa do primárnej spoločenskej skupiny- rodiny a stáva sa členom širšieho ľudského spoločenstva. Osobnosť človeka je sociálnyprodukt, je utváraná a vyjadrovaná v kontakte s inými ľuďmi. Jedinec si v kontakte so sociálnym poznaním zvnútorňuje všetky podstatné charakteristiky usporiadania sociálnej reality a pretvára sa v ľudskú bytosť, so všetkými atribútmi, ktoré jej pripisuje dané spoločenstvo. Socializácia, prenikanie jedinca do sociokultúrnej organizácie sveta, je preto procesom, ktorý vysvetľuje zrod jedinca v kultúrnomslova zmysle.

Pravidlá, ktoré riadia spolunažívanie jej členov. Konkrétne ide o :
・? spôsob, akým sa o obklopujúcej realite bežne uvažuje
・? porozumenie príčinám jednotlivých udalostí, porozumenie, že medzi sledom udalostí môže existovať vzťah
・? konvenčný spôsob argumentácie, ktoré jedincovi umožní jasne zdôvodňovať svoje uvažovanie, konanie a vypovedanie prijateľným spôsobom
・? postoje,ktoré spoločenstvo zaujíma k jednotlivým oblastiam a objektom soc. Života
・? spôsob, akým sa o konkrétnych javoch vypovedá, i to, ktoré oblasti sú tabuizované a verejne sa o nich nevypovedá
・? formalizované a ustálené konverzačné praktiky ( výpovede, ktoré majú ustálenú podobu a viažu sa na konkrétnu situáciu bez nutnosti ich objasňovať)
・? činnostné rituály, neverbálne praktiky, uplatňované vtypických situáciach

Význam habitualizácie a inštitucionalizácie v utváraní a udržiavaní sociálneho poriadku:
Každá opakovaná činnosť má u jednotlivcov i sociálnych skupín tendenciu ustáliť sa. Činnosť, ktorú sme úspešne na individuálnej úrovni vykonali, bude s veľkou pravdepodobnosťou opätovne v budúcnosti zopakovaná podobným spôsobom. Je to preto, lebo sa takáto činnosť môže ustáliť akovzorec činností a tento vzorec poslúži pri opakovane vykonávanej činnosti ako model. Tento proces sa nazýva habitualizácia činností ( napr. zaužívaný postup zakladania ohňa, voľba rovnakej trasy pri ceste do práce...)
Habitualizácia činností prináša jedincovi dôležitú psychologickú výhodu:
・? pri opätovnom vykonávaní činností nemusí jedinec postup činnosti definovať znova, pretože je daná situáciazahrnutá do vopred existujúcich definicií
・? činnosť vykonávaná na základe vzorca je pre jedinca predvídateľná, čo redukuje kognitívne úsilie, ktoré musí jedinec vynaložiť pri jej plánovaní
・? ak aj pre činnosť existujú možnosti voľby, habitualizáciou činností je stanovená miera ich vhodnosti pre danú situáciu
Sociálna skupina má sklony ustaľovať a zdieľať vzorce činnosti aj v rámcikolektívneho života. V takom prípade sú postupy činnosti ustálené aj v rámci celej skupiny tak, že jednotliví členovia akceptujú jeden postup činnosti ako vzor. Vtedy hovoríme, že došlo k typizácii činnosti. Typizácia činnosti má pre členov sociálnej skupiny, ale aj pre spoločenstvo ako celok viaceré výhody. Šetrí sa čas i námaha pri činnosti, redukuje sa psychické sústredenie na činnosť, činnosti nadobúdajúrutinný charakter a sú považované za samozrejmé.

Inštitucionalizácia činnosti, škola ako inštitúcia
Pokiaľ sa typizovaná činnosť ustáli v spoločnosti ako vzorec pre činnosť s vymedzením profilu vykonávateľa tejto činnosti a je dostupná všetkým členom spoločenstva, hovoríme o inštitucionalizácii činnosti a vzniku inštitúcií.
Vznik inštitúcií: 1. vedie k stabilizácii činnosti a interakcie,...